Rafaj: Vlády na Slovensku sa rozpadajú pre cudzie záujmy a vplyvy

V tomto komentári chceme poukázať na zvláštny a svetovo azda ojedinelý fenomén príčin rozpadu vlád na Slovensku. Zámerne použijeme toto označenie ako za čias federácie, lebo nejde o vlády slovenské. Teda také, ktoré by mali medzi prioritami obhajobu národno-štátnych záujmov, obranu štátnej suverenity, národnej zvrchovanosti či slovenskej ekonomickej sebestačnosti. Na Slovensku tak máme dva typy vlád, ktoré sa striedajú pri moci, vzájomne sa obviňujúc. Slovenské a vlády na Slovensku.

Padajú len „vlády na Slovensku“, nie tie slovenské

Takže poznatok prvý. Rozpadajú sa výlučne len „vlády na Slovensku“. Poznatok druhý. Rozpad zapríčiňujú vplyvy alebo záujmy zahraničia.

Kvôli rozdielnym zahraničným prioritám a z dôvodu závislosti prezidenta Michala Kováča na názore zahraničných elít sa rozpadla druhá Mečiarova vláda (1994), ktorá presadila Deklaráciu o zvrchovanosti SR, Ústavu SR a aj vyhlásila 1.januára 1993 samostatnú suverénnu zvrchovanú Slovenskú republiku. Odvtedy padli (sú v rozklade) len vlády na Slovensku s výraznou závislosťou na euroatlantickom priestore a plnení si domácich úloh zadaných Bruselom alebo Washingtonom.

Druhá Dzurindova vláda padla na Vatikánskej zmluve

V roku 2006 nedovládla a rozpadla sa odchodom KDH druhá vlády Mikuláša Dzurindu (2002-2006) kvôli medzinárodnej  – tzv. Vatikánskej zmluve. KDH opustilo vládnu koalíciu 6. februára 2006 po odmietnutí koalície zaradiť na rokovanie vlády návrh zmluvy o výhrade vo svedomí medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský povedal, že sa prejavila principiálnosť postoja KDH, pretože Programové vyhlásenie vlády obsahovalo záväzok predložiť zmluvu na rokovanie vlády a parlamentu. Kvôli liberálnemu a konzervatívnemu stretu sa tak rozpadla privatizačná koalícia, poznačená kauzou Gorila, čo však vyšlo najavo až o päť rokov neskôr.

politici KDH odchádzajú z koalície. Zľava D.Lipšic (podpredseda) a P.Hrušovský (predseda KDH)

Radičovej zlepenec krachol na eurovale

Radičovej vláda (2010-2012), nazývaná aj „radičovej zlepenec“, kde už pôsobil aj Richard Sulík a tiež ako vládny poslanec Igor Matovič, sa rozpadla na tzv. gréckom eurovale, alebo medzinárodnej zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu. Euroval nepodporil v NR SR práve Richard Sulík a jeho strana Sloboda a solidarita. Išlo o záväzok ručenia za cudzie investičné pohľadávky voči Grécku spoločným európskym záchranným balíčkom pre túto členskú krajinu EÚ. Deň pred kľúčovým hlasovaním bola údajne dohoda medzi Sulíkom a Radičovou istá, že nespojí hlasovanie o eurovale s dôverou vlády. Vo večerných hodinách sa malo všetko zmeniť po telefonáte s Angelou Merkelovou.

poslanci nevyslovili dôveru vláde I.Radičovej, ktorá ju spojila s hlasovaním o eurovale

Matovičova vláda padá na Sputniku

Kvôli dovezeniu ruskej vakcíny Sputnik V vyvrcholila koaličná kríza Matovičovej vlády. Ako prvý opustil vládnu koalíciu bezprostredne po prílete ruskej vakcíny na košické letisko poslanec Tomáš Valášek (Za ľudí), bývalý kariérny diplomat v NATO z dôvodu neakceptovateľnosti tohto kroku premiéra Matoviča. Ako uviedol, svoje pôsobenie v politike vidiel v upevnení našich euroatlantických zväzkov na EÚ a NATO. Aj jeho stranícka šéfka Veronika Remišová na vláde namietala geopolitickými záväzkami. Rázne sa na adresu vakcíny Sputnik V ozval aj kariérny proatlantický diplomat a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) výrokom že „je to nástroj v hybridnej vojne“.  S premiérom bol na košickom letisku, kde prvá várka s 200 000 baleniami ruskej vakcíny pristála aj minister zdravotníctva Ivan Krajčí. Zhodnou okolností sa obe mená okamžite objavili na odstrel. Zatiaľ padol minister. Pán premiéra je len otázkou času.

tlačoví brífing premiéra Matoviča a ministra Krajčiho po prílete vakcíny Sputnik V na Slovensko

Prozápadné figúrky prenikli aj do paláca

Euroatlantické záujmy na Slovensku a posilňovanie neoliberálnych mocenských vplyvov na výkon politických figúriek v područí cudzích záujmov na Slovensku sú zrejmé a viditeľné aj na príčinách pádu protektorátnych vlád na území Slovenska. Tieto záujmy prenikli už aj do prezidentského paláca zvolením Andreja Kisku a v sofistikovanejšej podobe (viď prítomnosť americkej veľvyslankyne v paláci počas rokovania hlavy štátu o koaličnej kríze) sa dajú čítať aj kontúry jednostrannej prozápadnej politiky u Zuzany Čaputovej.

Sorosove úderky a palácové prevraty

Práve prezident má v prípade vládnych kríz kľúčovú pozíciu. Pripomeňme si ešte kontroverzné a dlho utajované rokovanie exprezidenta Andreja Kisku v New Yorku s finančným oligarchom celosvetovej siete mimovládnych organizácií George Sorosom, ktorý podporuje tzv. „transformačné zmeny“ alias farebné revolúcie. Sorošovi aktivisti stáli aj za pokusom o pouličný slovenský majdan, nazývaný „za slušné Slovensko“. Ten sa pretransformoval nenápadne na projekt „Za ľudí“. V NR SR pôsobí niekoľko výrazných aktivistov tretieho, pôvodne mimovládneho sektora, najmä vo vládnej koalícii.

Náhodné presuny americkej vojenskej techniky?

Takže sumarizujme. Palácové revolúcie sa na Slovensku zatiaľ udiali len pri jednostranne prozápadných vládach. V nich majú tútori a správcovia Slovenska svojich ľudí na diaľkové ovládanie. To môže značiť len jedno. Nespokojnosť so smerovaním alebo nahradenie a výber ešte lepšieho trójskeho koňa zahraničného vplyvu. Zrejme nie je bezpríčinná náhoda, že v čase vyvrcholenia koaličnej krízy sa cez Slovensko presúvali veľké konvoje americkej vojenskej techniky smerom na východ. Náš východný sused usilovne vyzbrojuje. Nedávno sa Ukrajina pochválila zakúpením útočných tureckých dronov, ktoré mali potvrdiť víťazné ťaženie Azerbajdžanu v Arménsku.

presuny ťažkej vojenskej techniky NATO cez územie Slovenska. zdroj: MO SR

Zatiahnu nás do východného konfliktu?

Militantné kruhy na Západe potrebujú mať jednoznačne oddaných susedov Ukrajiny, ktorí nezaváhajú pri pripravovanej ukrajinskej ofenzíve v strete s proruskými silami na Donbase (Donecká republika). Slovensko sa tak opäť po 80-tich rokoch môže dať opäť zatiahnuť do riskantného východného ťaženia. Protektori na to potrebujú jediné: oddanú vládu na Slovensku, nie slovenskú vládu. A keďže pomery ako tak pro- a protislovenských síl v Matovičovej vláde sú 2:2 a po búrke v pohári vody so Sputnikom stratili oporu v premiérovi, prišiel príkaz na zmeny. Tú skutočnú a proslovenskú dúfajme urobí až skutočný hegemón, ktorý je na Slovensku doma – slovenský národ. Návrat štátu do rúk národa sa môže udiať len v predčasných voľbách. Dúfajme, že kto sial vietor, zožne nakoniec búrku.

Rafael Rafaj